Manka
Karaçay-Malkarca – Türkiye Türkçesi Sözlüğü (Nevruz, 1991)
manka
mankafa, sakağı, sümük.
Son arananlar:
- çərtmə,
- keçiməməsi,
- Şire,
- noiloj,
- çəyirtkə,
- jasad,
- Azuk,
- qövl,
- çəkinmək,
- saktanuu,
- recovery,
- sedef,
- odguç,
- koshk,
- düglek,
- sowguç,
- çəkilmək,
- bəddua,
- qutlu,
- izahat,
- Kurs,
- Manka